MESTSKÝ ÚRAD SKALICA

 Námestie slobody 145/10
 909 01 Skalica
 Slovenská republika
 +421 34 6903 105

 Úradné hodiny:  
 Pondelok 08:00 - 15:30
 Utorok 08:00 - 15:30
 Streda 08:00 - 16:30
 Štvrtok 08:00 - 15:00
 Piatok 08:00 - 15:00
 Prestávka denne 11:30 - 12:30
 Sobota            -
 Nedeľa            -

VYHĽADÁVANIE

rozšírené vyhľadávanie ...

Výber jazykov

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

VERZIA WEBU PRE SENIOROV

Navigácia

Obsah

Významné osobnosti

 

  • Ján Abrahámffy (asi 1662-1728) kazateľ, ľudový misionár, náboženský spisovateľ
  • Jozef Agnelli (1852-1923) významný pokusník, pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín
  • Andrej II. (1176-1235) kráľ z rodu Árpádovcov, v jeho listine z roku 1217 sa po prvýkrát písomne spomína Skalica (ako Zakolcha), keď ju daroval dvom synom nitrianskeho župana Tomáša (veľmoža starého rodu Hunt-Poznanovcov)
  • Paulín Juraj Bajan (12.4.1721-15.7.1792) jeden z najvýznamnejších barokových skladateľov a spisovateľov, františkánsky kňaz a chýrny kazateľ, priekopník ľudovej barokovej hudby (pastorely); narodil sa vo Vrádišti, študoval, pôsobil aj umrel v Skalici, kde vznikli jeho najvýznamnejšie diela
  • Doc. Dr. Janko Blaho (1901-1985) operný spevák, pedagóg, zberateľ záhoráckych piesní
  • Dr. Pavel Blaho (25.3.1867-29.11.1927) skalický rodák, lekár, národný buditeľ, organizátor; realizátor myšlienky postavenia spolkového (dnes kultúrneho) domu, v čase najvýraznejšieho protislovenského tlaku sa zaslúžil o vydávanie slovenských periodík Hlas, Pokrok, Ľudové noviny; zakladal ľudové knižnice, roľnícke družstvá, kalendáre Nová domová pokladnica; bol veľký prívrženec československej vzájomnosti a tiež veľký zberateľ ľudovoumeleckých výrobkov – jeho zbierka sa stala základom k vytvoreniu dnes Záhorského múzea
  • JUDr. František Buchta (5.2.1915-16.6.1984) skalický rodák, literárny a kultúrny historik, venoval sa histórii skalického gymnázia, chudobinca, archívu, múzea a viacerým osobnostiam pôsobiacim v oblasti kultúry a osvety; bol spoluautorom publikácie Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Skalici (1981); publikoval v Zborníku Záhorského múzea.
  • Dr. Ján Buchta (1922-1972) historik, prekladateľ
  • Ctibor z Ctiboríc (inak Ctibor z Beckova) veľmož poľského pôvodu, koncom 14. storočia sa stal pánom Skalice (ako odmenu za svoje zásluhy mu ju založil kráľ Žigmund Luxemburský); bol to muž veľkého rozhľadu a, ako uvádzajú pramene, statočný a udatný bojovník; pred svojou smrťou založil mestský špitál (1414) - dnes slúži ako domov dôchodcov (na Kráľovskej ulici) a je to najstaršie zariadenie sociálneho charakteru na Slovensku
  • Dr. Ján Černoch (1852-1927) profesor teológie, kardinál
  • Florián Damborák (7.3.1915-17.1.1978) regionálny historik; vyštudoval slovenčinu a dejepis, ktorú aj vyučoval; pracoval v Záhorskom múzeu v Skalici ako riaditeľ a odborný pracovník. Zaoberal sa dejinami Skalice, Holíča i ďalších okolitých obcí; spolupracoval pri zostavení publikácie 300 rokov skalického gymnázia, zaslúžil sa o vydávanie Zborníka Záhorského múzea, zhromažďoval informácie o divadle v jezuitskom gymnáziu, o škarniclovskej kníhtlačiarni, o kultúrnych pomeroch v Skalici, cechoch a pod.
  • ThDr. Ján Ďurovič (30.8.1894-26.11.1955) teológ a univerzitný profesor. Skalici významne prospel ako kronikár, keď tri diely z jeho pera prinášajú nesmierne množstvo informácií nielen z doby, v ktorej žil, ale i z predchádzajúcich storočí. Zozbieral a usporiadal archív D.G.Licharda a zaslúžil sa o postavenie sochy tomuto významnému národovcovi.
  • Ambróz Ernyey (19. storočie) riaditeľ skalického gymnázia v 19. storočí, gvardián (predstavený) skalického františkánskeho kláštora a provinciál (najvyšší predstaviteľ rehole) salvatoriánskej provincie; cenzor Lichardovej Domovej pohľadnice a Slovenských pohľadov; jeden z najvýznamnejších františkánov, ktorí pôsobili v Skalici
  • Jozef Gvadányi (žil v Skalici 1783-1801) maďarský generál, básnik usadil sa a žil v Skalici; na námestí je zachovaná jeho kúria, ktorá dnes slúži ako mestská knižnica (nachádza sa tu i podobizeň Gvadányiho); kuchár tohto maďarského šľachtica priniesol do Skalice zo Sedmohradska recept dnes známej špeciality - trdelníka
  • Jozef Hollý (1879-1912) dramatický spisovateľ
  • Dušan Jurkovič (23.8.1868-21.12.1947) jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, národný umelec, k jeho najznámejším dielam patrí mohyla M.R.Štefánika na Bradle, či súbor liečebných domov v neďalekých Luhačoviciach; v Skalici sa na námestí nachádza pôvodne Spolkový (dnes kultúrny) dom postavený v roku 1905 podľa jeho projektu; je to jedna z najkrajších stavieb v meste, ktorej veľká sála bola v čase vzniku najväčšia na Slovensku; pri evanjelickom kostole je veža tiež podľa jeho návrhu, postavená v roku 1928
  • Jan Amos Komenský (28.3.1592 - 15.11.1670) pedagóg, známy ako učiteľ národov, keď musel nútene odísť z Čiech, navštívil i Skalicu; - na pamiatku jeho príchodu do mesta mu bola postavená busta na podstavci, ktorá bola pôvodne umiestnená pred gymnáziom (dnes je v parčíku pri evanjelickom kostole); na veži pri evanjelickom a.v. kostole v Lichardovej ulici je nápis „Pamiatke J.A.Komenského 1625“, čo je pripomienka roku, kedy Komenský bol v Skalici
  • Július Koreszka (24.2.1895-1.12.1958) vynikajúci maliar – krajinár, na mnohých svojich plátnach zachytil Skalicu, jej časti, historické stavby, ale i vinohrady a krajinu okolo mesta; v dome kultúry je jeho rozmerný obraz Pohľad na Skalicu; jeho diela sú umiestnené v Slovenskej národnej galérii v Bratislave i v Čechách
  • Matej Korvín (pol. 15. storočia) kráľ, potvrdil Skaličanom ich mestské výsady a povolil vybudovať rybník; tiež povolil postaviť františkánske stavby (1467) o čom svedčí i nápis na víťaznom oblúku lode Kostola Sedembolestnej Panny Márie; pravdepodobne Skalicu navštívil
  • Daniel Gabriel Lichard (17.1.1812-17.11.1882) významný vydavateľ slovenskej literatúry, propagátor zakladania sporiteľní, evanjelický farár, v čase silnejúcej maďarizácie jeden z udržiavateľov slovenskej kultúry a jazyka; vydavateľ kalendára Domová pokladnica, Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, časopisu Obzor; pomenovaná je po ňom jedna z ulíc pri evanjelickom a.v. kostole, kde je umiestnená i jeho socha v nadživotnej veľkosti
  • Ľudovít I. (Veľký) Anjou (1326-1382) kráľ z rodu Anjouovcov, povýšil skalickú osadu na slobodné kráľovské mesto (6. októbra 1372); bol veľký priaznivec Skalice; v roku 1377 jej povolil druhý týždenný trh a v roku 1382 potvrdil pre Skalicu svoju zakladajúcu listinu z roku 1372; 1. mája 1381 Skalicu navštívil
  • František Madva (1786-1852) ľudový lekár
  • Gustáv Mallý (1879-1952) maliar
  • Dr. Ján Mallý-Dusarov (1829-1902) vydavateľ, pedagóg, kanonik
  • Prof. Ľudovít Novák (15.10.1908 - 27.9.1992) pedagóg, jazykovedec
  • Dr. Ľudovít Okánik (1869-1944) dekan, spisovateľ, organizátor hospodárskeho a kultúrneho života
  • Žigmunfd Pálffy (5.5.1972) skalický rodák, ľadový hokejista; v žiackej kategórii majster Slovenska; v seniorskej majster Československa v drese trenčianskej Dukly; člen tímu majstrov sveta z roku 2002; hráč tímov kanadsko-americkej NHL New York Islanders a Los Angeles Kings
  • Ján Procopius (1732-1806) lekár, spisovateľ
  • ThDr. Jozef Šátek (10.2.1910-25.2.1978) skalický rodák, teológ, prekladateľ, historik, pedagóg, bol spoluautor monografií Skalica v minulosti a dnes (1968) a 300 rokov skalického gymnázia; v roku 1946 vydal dôležitú publikáciu Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu; v skalickom okresnom archíve je jeho pozostalosť v desiatkach archívnych krabíc, napr. mimoriadne obsažný rukopisný katalóg Skaličanov či niekoľko rukopisov podrobnej histórie mesta Skalica; v novodobých dejinách bol najplodnejšou a najvýraznejšou osobnosťou v oblasti histórie Skalice.
  • František Víťazoslav Sasinek (11.12.1830-17.11.1914) skalický rodák, jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, kňaz, tajomník Matice slovenskej; bol vysvätený za kapucínskeho kňaza; jeho historické bádanie bol zamerané predovšetkým na Uhorsko, keď na túto tému napísal niekoľko publikácií (Dejiny kráľovstva uhorského, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Dejepis Slovákov atď.). V svojej práci neopomenul ani Skalicu a podrobne jej „dejopis“ zaznamenal napr. v niekoľkých pokračovaniach v časopise Slovesnosť v roku 1863.
  • Jozef Škarnicel (18. storočie) pochádzal z Moravy; v roku 1760 založil v Skalici kníhtlačiareň, prvý z rodu najvýznamnejších tlačiarov v meste; jeho - jeho potomkovia pokračovali v tomto remesle až do prelomu 19. a 20. storočia, kedy firmu prevzali Teslíkovci
  • Dr. Ľudovít Valach (1893-1941) lekár, univ. profesor
  • František Krištof Veselý (1903 – 1977) herec, spevák, režisér
  • Alexander Boleslavín Vrchovský (1812-1843) národnopolitický pracovník
  • Žigmund Luxemburský (1386-1437) kráľ z rodu Luxemburgovcov, často Skalicu navštevoval a niekedy tu rokoval s českými panovníkmi; bol tu napr. v decembri 1425 alebo v auguste 1435; okrem iného potvrdil mestské výsady Skalice

 


Zodpovedá: Jana Koutná