História mesta Skalica
K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storočiach
hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto, patrí i Skalica, mesto
na hraniciach s Českou republikou. Jeho história je dlhá a bohatá.
Striedali sa v nej obdobia budovania, rozmachu a rozkvetu s tými,
ktoré boli poznačené vojnami, povstaniami, rabovaním a ničením,
epidémiami či živelnými pohromami. Z viacerých hľadísk má Skalica na
historickej, ale i súčasnej mape Slovenska významné postavenie.
Priaznivé životné podmienky boli dôvodom intenzívneho osídlenia
územia chotára Skalice už od čias mladšej doby kamennej (4000 rokov
pred n. l.). Osídľovanie potom pokračovalo i v eneolite, dobe
bronzovej, železnej, laténskej, rímskej, včasnoslovanskej a
veľkomoravskej. Prvé písomné
zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256,
kedy sa v dokumentoch spomína ako Zakolcha.
Výročné trhy na námestí |
6.
októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil
výsady slobodného
kráľovského mesta. Originál privilegiálnej listiny sa síce
nezachoval, ale z neskorších konfirmácií sa dozvedáme, že mesto
dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od
platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov bol oslobodený od
tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo
usporadúvať týždenné a výročné trhy.

Budova skalického Sokola |
Vďaka
ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa
stala Skalica už od 1. polovice 15. storočia významným strediskom
hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17.
storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického
hľadiska patrila Skalica medzi 5 - 6 najväčších a najvýznamnejších
miest Slovenska a bola postavená na úroveň ďalším kráľovským mestám
Bratislave, Košiciam, Trnave, Bardejovu či Prešovu. V meste vzniklo
množstvo remesiel, zakladali sa cechy, prekvital čulý obchod. Chýrne
v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa
rozvinulo najmä koncom 18. storočia.
Z poľnohospodárskej výroby sa intenzívne rozvíjalo predovšetkým
vinohradníctvo. Pred vyše 300 rokmi tu založili vinohradníci na
spôsob remeselníckych cechov svoje združenie - tzv. Bratstvo sv.
Urbana. Z tohto obdobia sú i historické pamiatky - kostolík sv.
Urbana, patróna vinohradníkov a cechový oltár sv. Urbana vo farskom
kostole s erbom vinohradníkov. Dodnes sa tu vyrába veľmi kvalitné
červené víno. Množstvo vinohradníckych búd ponúka možnosť "koštúfky"
tohto lahodného moku.

Františkánsky kostol a kláštor |
Na
duchovný a spoločenský život mesta už od 15. storočia vplývalo
niekoľko cirkevných rádov. Pravdepodobne od 30. rokov 15. storočia
tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a
jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca
18. storočia milosrdní bratia. Okrem šírenia kresťanskej viery
napomáhali rozvoju kultúry a vzdelanosti.

Časť námestia Slobody |
Výrazne
sa Skalica zapísala do celonárodných dejín v druhej polovici 19. a
začiatkom 20. storočia, keď sa stala pôdou pre organizovanie
národno-oslobodzovacieho boja proti maďarizácii a spolu s Martinom a
Ružomberkom sa stala intelektuálnym centrom tohto snaženia,
ktoré sa v pamätnom roku 1918 skončilo rozpadnutím starého
rakúsko-uhorského systému a vytvorením ČSR.
V roku 1918 sa Skalica stala na niekoľko dní sídlom
Dočasnej vlády pre Slovensko (viď. publikácia z roku 1968:
Skalica 1918 -
Spomienky na príchod a pôsobenie dočasnej vlády pre Slovensko ) a od roku 1923 sídlom okresu. V
súvislosti s územnou reorganizáciou v roku 1960 okres zanikol a
mesto sa stalo súčasťou "veľkého" okresu Senica. V roku 1996 sa
stalo opäť okresným mestom.
|