Osobnosti, ktoré sa zapísali do histórie mesta Skalica

Ján Abrahámffy (asi 1662-1728) kazateľ, ľudový misionár, náboženský spisovateľ

Jozef Agnelli (1852-1923) významný pokusník, pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín

Andrej II. (1176-1235) kráľ z rodu Árpádovcov

v jeho listine z roku 1217 sa po prvýkrát písomne spomína Skalica (ako Zakolcha), keď ju daroval dvom synom nitrianskeho župana Tomáša (veľmoža starého rodu Hunt-Poznanovcov)

Paulín Juraj Bajan (12.4.1721-15.7.1792)

jeden z najvýznamnejších barokových skladateľov a spisovateľov, františkánsky kňaz a chýrny kazateľ, priekopník ľudovej barokovej hudby (pastorely); narodil sa vo Vrádišti, študoval, pôsobil aj umrel v Skalici, kde vznikli jeho najvýznamnejšie diela

Doc. Dr. Janko Blaho (1901-1985) operný spevák, pedagóg, zberateľ záhoráckych piesní

Dr. Pavel Blaho (25.3.1867-29.11.1927) skalický rodák, lekár, národný buditeľ, organizátor; realizátor myšlienky postavenia spolkového (dnes kultúrneho) domu

v čase najvýraznejšieho protislovenského tlaku sa zaslúžil o vydávanie slovenských periodík Hlas, Pokrok, Ľudové noviny; zakladal ľudové knižnice, roľnícke družstvá, kalendáre Nová domová pokladnica; bol veľký prívrženec československej vzájomnosti a tiež veľký zberateľ ľudovoumeleckých výrobkov – jeho zbierka sa stala základom k vytvoreniu dnes Záhorského múzea

JUDr. František Buchta (5.2.1915-16.6.1984) skalický rodák, literárny a kultúrny historik

venoval sa histórii skalického gymnázia, chudobinca, archívu, múzea a viacerým osobnostiam pôsobiacim v oblasti kultúry a osvety; bol spoluautorom publikácie Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Skalici (1981); publikoval v Zborníku Záhorského múzea.

Dr. Ján Buchta (1922-1972) historik, prekladateľ

Ctibor z Ctiboríc (inak Ctibor z Beckova) veľmož poľského pôvodu

koncom 14. storočia sa stal pánom Skalice (ako odmenu za svoje zásluhy mu ju založil kráľ Žigmund Luxemburský); bol to muž veľkého rozhľadu a, ako uvádzajú pramene, statočný a udatný bojovník; pred svojou smrťou založil mestský špitál (1414) - dnes slúži ako domov dôchodcov (na Kráľovskej ulici) a je to najstaršie zariadenie sociálneho charakteru na Slovensku

Dr. Ján Černoch (1852-1927) profesor teológie, kardinál

Florián Damborák (7.3.1915-17.1.1978) regionálny historik; vyštudoval slovenčinu a dejepis, ktorú aj vyučoval; pracoval v Záhorskom múzeu v Skalici ako riaditeľ a odborný pracovník

zaoberal sa dejinami Skalice, Holíča i ďalších okolitých obcí; spolupracoval pri zostavení publikácie 300 rokov skalického gymnázia, zaslúžil sa o vydávanie Zborníka Záhorského múzea, zhromažďoval informácie o divadle v jezuitskom gymnáziu, o škarniclovskej kníhtlačiarni, o kultúrnych pomeroch v Skalici, cechoch a pod.

ThDr. Ján Ďurovič (30.8.1894-26.11.1955) teológ a univerzitný profesor

Skalici významne prospel ako kronikár, keď tri diely z jeho pera prinášajú nesmierne množstvo informácií nielen z doby, v ktorej žil, ale i z predchádzajúcich storočí. Zozbieral a usporiadal archív D.G.Licharda a zaslúžil sa o postavenie sochy tomuto významnému národovcovi.

Ambróz Ernyey (19. storočie) riaditeľ skalického gymnázia v 19. storočí

gvardián (predstavený) skalického františkánskeho kláštora a provinciál (najvyšší predstaviteľ rehole) salvatoriánskej provincie; cenzor Lichardovej Domovej pohľadnice a Slovenských pohľadov; jeden z najvýznamnejších františkánov, ktorí pôsobili v Skalici

Jozef Gvadányi (žil v Skalici 1783-1801) maďarský generál, básnik

usadil sa a žil v Skalici; na námestí je zachovaná jeho kúria, ktorá dnes slúži ako mestská knižnica (nachádza sa tu i podobizeň Gvadányiho); kuchár tohto maďarského šľachtica priniesol do Skalice zo Sedmohradska recept dnes známej špeciality - trdelníka

Jozef Hollý (1879-1912) dramatický spisovateľ

Dušan Jurkovič (23.8.1868-21.12.1947) jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, národný umelec

k jeho najznámejším dielam patrí mohyla M.R.Štefánika na Bradle, či súbor liečebných domov v neďalekých Luhačoviciach; v Skalici sa na námestí nachádza pôvodne Spolkový (dnes kultúrny) dom postavený v roku 1905 podľa jeho projektu; je to jedna z najkrajších stavieb v meste, ktorej veľká sála bola v čase vzniku najväčšia na Slovensku; pri evanjelickom kostole je veža tiež podľa jeho návrhu, postavená v roku 1928

Jan Amos Komenský (28.3.1592 - 15.11.1670) pedagóg, známy ako učiteľ národov

keď musel nútene odísť z Čiech, navštívil i Skalicu; - na pamiatku jeho príchodu do mesta mu bola postavená busta na podstavci, ktorá bola pôvodne umiestnená pred gymnáziom (dnes je v parčíku pri evanjelickom kostole); na veži pri evanjelickom a.v. kostole v Lichardovej ulici je nápis „Pamiatke J.A.Komenského 1625“, čo je pripomienka roku, kedy Komenský bol v Skalici

Július Koreszka (24.2.1895-1.12.1958) vynikajúci maliar – krajinár

na mnohých svojich plátnach zachytil Skalicu, jej časti, historické stavby, ale i vinohrady a krajinu okolo mesta; v dome kultúry je jeho rozmerný obraz Pohľad na Skalicu; jeho diela sú umiestnené v Slovenskej národnej galérii v Bratislave i v Čechách

Matej Korvín (pol. 15. storočia) kráľ

potvrdil Skaličanom ich mestské výsady a povolil vybudovať rybník; tiež povolil postaviť františkánske stavby (1467) o čom svedčí i nápis na víťaznom oblúku lode Kostola Sedembolestnej Panny Márie; pravdepodobne Skalicu navštívil

Daniel Gabriel Lichard (17.1.1812-17.11.1882) významný vydavateľ slovenskej literatúry, propagátor zakladania sporiteľní, evanjelický farár

v čase silnejúcej maďarizácie jeden z udržiavateľov slovenskej kultúry a jazyka; vydavateľ kalendára Domová pokladnica, Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, časopisu Obzor; pomenovaná je po ňom jedna z ulíc pri evanjelickom a.v. kostole, kde je umiestnená i jeho socha v nadživotnej veľkosti

Ľudovít I. (Veľký) Anjou (1326-1382) kráľ z rodu Anjouovcov

povýšil skalickú osadu na slobodné kráľovské mesto (6. októbra 1372); bol veľký priaznivec Skalice; v roku 1377 jej povolil druhý týždenný trh a v roku 1382 potvrdil pre Skalicu svoju zakladajúcu listinu z roku 1372; 1. mája 1381 Skalicu navštívil

František Madva (1786-1852) ľudový lekár

Gustáv Mallý (1879-1952) maliar

Dr. Ján Mallý-Dusarov (1829-1902) vydavateľ, pedagóg, kanonik

Prof. Ľudovít Novák (15.10.1908 - 27.9.1992) pedagóg, jazykovedec

Študoval v r. 1927-1932 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (slavistika - romanistika - ugrofinistika) a v r. 1932-1934 na Sorbonne a iných vysokých školách v Paríži (romanistika). V r. 1933-1938 pracovník Jazykového odboru Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine (referent), v r. 1939-1948 pracovník Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (mim. profesor, profesor), v r. 1944-1945 dekan fakulty. V r. 1948-1957 dočasný odpočinok s polročným prerušením v r. 1951 (pracovník Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave). V r. 1957-1963 pracovník Slovanského ústavu ČSAV v Prahe, pobočky v Brne (externý pracovník), súčasne v r. 1957-1964 externý pracovník Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied v Bratislave, v r. 1964-1969 pracovník ústavu (vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník). V r. 1968-1971 pracovník Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave (profesor), v r. 1972-1981 Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (profesor), od r. 1981 na dôchodku. V r. 1939-1943 generálny tajomník Slovenskej učenej spoločnosti, zakladateľ a v r. 1943-1945 generálny tajomník Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. V r. 1941-1945 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti, v r. 1972-1973 predseda pobočky Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Trnave, v r. 1973-1976 predseda pobočky v Prešove. V r. 1970-1974 člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda a člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore slovanské jazyky (na základe porovnávania so slovenčinou). Venoval sa štúdiu dejín slovenského jazyka, výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä fonológie a pravopisu (zástanca radikálnej pravopisnej reformy), problematike jazykovej politiky a jazykovej kultúry, všeobecnej a porovnávacej jazykovede, slavistike, romanistike a ugrofinistike.
Zdroj: http://www.juls.savba.sk/slovenski_jazykovedci/1976-1985/Novak,%20Ludovit.html

Dr. Ľudovít Okánik (1869-1944) dekan, spisovateľ, organizátor hospodárskeho a kultúrneho života

Žigmunfd Pálffy (5.5.1972) skalický rodák

ľadový hokejista; v žiackej kategórii majster Slovenska; v seniorskej majster Československa v drese trenčianskej Dukly; člen tímu majstrov sveta z roku 2002; hráč tímov kanadsko-americkej NHL New York Islanders a Los Angeles Kings

Ján Procopius (1732-1806) lekár, spisovateľ

ThDr. Jozef Šátek (10.2.1910-25.2.1978) skalický rodák, teológ, prekladateľ, historik, pedagóg

bol spoluautor monografií Skalica v minulosti a dnes (1968) a 300 rokov skalického gymnázia; v roku 1946 vydal dôležitú publikáciu Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu; v skalickom okresnom archíve je jeho pozostalosť v desiatkach archívnych krabíc, napr. mimoriadne obsažný rukopisný katalóg Skaličanov či niekoľko rukopisov podrobnej histórie mesta Skalica; v novodobých dejinách bol najplodnejšou a najvýraznejšou osobnosťou v oblasti histórie Skalice.

František Víťazoslav Sasinek (11.12.1830-17.11.1914) skalický rodák

jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, kňaz, tajomník Matice slovenskej; bol vysvätený za kapucínskeho kňaza; jeho historické bádanie bol zamerané predovšetkým na Uhorsko, keď na túto tému napísal niekoľko publikácií (Dejiny kráľovstva uhorského, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Dejepis Slovákov atď.). V svojej práci neopomenul ani Skalicu a podrobne jej „dejopis“ zaznamenal napr. v niekoľkých pokračovaniach v časopise Slovesnosť v roku 1863.

Jozef Škarnicel (18. storočie)

pochádzal z Moravy; v roku 1760 založil v Skalici kníhtlačiareň, prvý z rodu najvýznamnejších tlačiarov v meste; jeho - jeho potomkovia pokračovali v tomto remesle až do prelomu 19. a 20. storočia, kedy firmu prevzali Teslíkovci

Dr. Ľudovít Valach (1893-1941) lekár, univ. profesor

František Krištof Veselý (1903 – 1977) herec, spevák, režisér

Alexander Boleslavín Vrchovský (1812-1843) národnopolitický pracovník

Narodil sa 20.10.1812 v Skalici, zomrel v máji 1865 v Budapešti.

Základnú školu navštevoval v Skalici. V r. 1823 - 1824 študoval na gymnáziu v Komárne, potom v r. 1825 - 1830 na evanjelickom lýceu v Bratislave, 1831 - 1836 absolvoval právo na univerzite vo Viedni. V r. 1836 - 1837 bol advokátskym koncipientom v Bratislave, od r. 1837 pracoval ako advokát v Pešti.

V období viedenských štúdií nadviazal kontakty s revolučnou poľskou mládežou a usmerňoval hnutie slovenskej mládeže v Bratislave aj na Slovensku. V druhej pol. 30. rokov bol hlavný ideový vodca formujúcej sa mladej slovenskej generácie v bratislavskej Spoločnosti česko-slovanskej. Po úradnom zákaze spoločnosti v r. 1837 utvoril ako vedúca osobnosť radikálneho krídla slovenskej mládeže tajný spolok Vzájomnosť s nár. bunkami po celom Slovensku. Na pôde tohto spolku sa nastolila myšlienka založenia Matice slovenskej, plán na vydávanie politických novín a literárneho časopisu Samolet Slovenska. Po jeho odchode do Pešti činnosť Vzájomnosti zanikla.

V r. 1837 napísal Predmluvu k zborníku City vděčnosti, významná je jeho úvaha O lásce k svému národu, zapísaná vo Výbore prací Společnosti českoslovanské (1837). Pokúsil sa o preklad Byronovho Väzňa chilonského (1835).

Z knihy Slovenský biografický slovník, zv.VI., Martin, MS 1994

Žigmund Luxemburský (1386-1437) kráľ z rodu Luxemburgovcov

často Skalicu navštevoval a niekedy tu rokoval s českými panovníkmi; bol tu napr. v decembri 1425 alebo v auguste 1435; okrem iného potvrdil mestské výsady Skalice

webdizajn 2005 © crea.tiff