Povýšenie Skalice na slobodné kráľovské mesto

Ani originál druhého, pre Skalicu najvýznamnejšieho dokumentu - privilegiálnej listiny Ľudovíta I., sa nezachoval a prečítať si jeho text môžeme iba v neskorších potvrdeniach. Dokument, ktorý bol datovaný 6. októbra 1372 a vydaný v Trnave mal v druhej polovici 14. storočia pre Skalicu zásadný dejinný význam. Uhorský kráľ sa rozhodol priradiť ju medzi privilegovaný "stav" slobodných kráľovských miest s početnými dôležitými výsadami. O pohnútkach, ktoré primäli kráľovský dvor k takémuto rozhodnutiu, sa v donačnej listine nehovorí. Môžeme však predpokladať, že to bol určite dynamický hospodársky vývin v úrodnom prostredí povodia rieky Moravy a predovšetkým strategická poloha na hraniciach s českým kráľovstvom, keď vybudovaním opevneného sídla sa posilnila ochrana severozápadného cípu krajiny.

My, Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. oznamujeme touto listinou všetkým, ktorých sa to týka:
Keďže podľa povinnosti nášho úradu a vlády rozhodne chceme a máme v úmysle istú našu slobodnú dedinu zvanú Skalica, ležiacu na hraniciach Českého kráľovstva, ustanoviť, pripočítať a pridružiť k iným našim opevneným kráľovským mestám a v záujme istejšieho a ľahšieho udržania pohraničia nášho kráľovstva obohnať, zosilniť, opevniť múrmi, násypmi, kamennými stavbami a hradbami, preto po uvážení a na radu našich prelátov a barónov rozhodli sme z kráľovskej dobrotivosti našim verným mešťanom a hosťom zo spomínanej Skalice, terajším i budúcim, ktorí odkiaľkoľvek prídu do nej bývať, poskytnúť a udeliť túto výsadu slobody, nedotknuteľnosti a priazne, že by sa počtom i vernosťou vzmáhali a naučili oddanejšie slúžiť pod slávnym panovníkom a boli na osoh a prinášali zisk kráľovskému majestátu. Aby boli títo naši verní mešťania a hostia skutočne oslobodení a vyňatí spod platenia kráľovskej dane a všetkých ostatných daní a poplatkov, ktoré by malo v tom čase mesto platiť, a to dotiaľ, dokiaľ nebudú dokončené hradby a iné opevnenia okolo tohto nášho mesta. Okrem toho na znak našej obzvláštnej obľuby milostivo povoľujeme našim verným mešťanom, aby neboli povinní platiť zo svojich vlastných vecí, majetkov a tovarov tridsiatok a mýto v celom našom kráľovstve, ale aby boli oslobodení od ich platenia. Natrvalo oslobodzujeme a vynímame všetkých cudzích i domácich trhových obchodníkov, ktorí sa poschádzajú so svojím tovarom na ich trh, čo býva každú stredu, a to len v deň trhový, nie iný, keď vyložia a predávajú tovar, od platenia tridsiatku a mýta za tovar, s tou výnimkou, že ak títo trhoví obchodníci a cudzí cez toto mesto v deň trhu len prechádzajú, neoslobodzujeme ich od platenia tridsiatku a mýta, ale chceme, aby boli povinní ich platiť. Aby však toto naše novozaložené mesto bolo vystrojené a vyzdobené väčšími výhodami potrebnými k obrane, z prehojnej kráľovskej milosti dovoľujeme, aby títo naši mešťania a ich potomkovia dosiahli a natrvalo užívali všetky tie slobody, výsady, milosti, zákonné práva a výhody, ktoré už majú iné naše kráľovské mestá. Napokon podotýkame, že spomenutí naši mešťania, ktorí tam už sú alebo k nim pribudnú, sú povinní vykopať základy pre spomenuté hradby, napáliť vápno, nalámať kameň potrebný pre dokončenie chystaného diela, ako to nášmu veličenstvu sami dobrovoľne prisľúbili.

Túto listinu znovu vydáme ako privilégium, keď nám ju tíže predložia. Dané v Trnave v oktáve sviatku blahoslaveného Michala Archanjela roku Pána 1372.

webdizajn 2005 © crea.tiff