Povýšenie Skalice na slobodné kráľovské mesto
Ani originál druhého, pre Skalicu najvýznamnejšieho dokumentu -
privilegiálnej listiny Ľudovíta I., sa nezachoval a prečítať si jeho
text môžeme iba v neskorších potvrdeniach. Dokument, ktorý bol
datovaný 6. októbra 1372 a vydaný v Trnave mal v druhej polovici 14.
storočia pre Skalicu zásadný dejinný význam. Uhorský kráľ sa
rozhodol priradiť ju medzi privilegovaný "stav" slobodných
kráľovských miest s početnými dôležitými výsadami. O pohnútkach,
ktoré primäli kráľovský dvor k takémuto rozhodnutiu, sa v donačnej
listine nehovorí. Môžeme však predpokladať, že to bol určite
dynamický hospodársky vývin v úrodnom prostredí povodia rieky Moravy
a predovšetkým strategická poloha na hraniciach s českým
kráľovstvom, keď vybudovaním opevneného sídla sa posilnila ochrana
severozápadného cípu krajiny.
My, Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď.
oznamujeme touto listinou všetkým, ktorých sa to týka:
Keďže podľa povinnosti nášho úradu a vlády rozhodne chceme a máme v
úmysle istú našu slobodnú dedinu zvanú Skalica, ležiacu na
hraniciach Českého kráľovstva, ustanoviť, pripočítať a pridružiť k
iným našim opevneným kráľovským mestám a v záujme istejšieho a
ľahšieho udržania pohraničia nášho kráľovstva obohnať, zosilniť,
opevniť múrmi, násypmi, kamennými stavbami a hradbami, preto po
uvážení a na radu našich prelátov a barónov rozhodli sme z
kráľovskej dobrotivosti našim verným mešťanom a hosťom zo spomínanej
Skalice, terajším i budúcim, ktorí odkiaľkoľvek prídu do nej bývať,
poskytnúť a udeliť túto výsadu slobody, nedotknuteľnosti a priazne,
že by sa počtom i vernosťou vzmáhali a naučili oddanejšie slúžiť pod
slávnym panovníkom a boli na osoh a prinášali zisk kráľovskému
majestátu. Aby boli títo naši verní mešťania a hostia skutočne
oslobodení a vyňatí spod platenia kráľovskej dane a všetkých
ostatných daní a poplatkov, ktoré by malo v tom čase mesto platiť, a
to dotiaľ, dokiaľ nebudú dokončené hradby a iné opevnenia okolo
tohto nášho mesta. Okrem toho na znak našej obzvláštnej obľuby
milostivo povoľujeme našim verným mešťanom, aby neboli povinní
platiť zo svojich vlastných vecí, majetkov a tovarov tridsiatok a
mýto v celom našom kráľovstve, ale aby boli oslobodení od ich
platenia. Natrvalo oslobodzujeme a vynímame všetkých cudzích i
domácich trhových obchodníkov, ktorí sa poschádzajú so svojím
tovarom na ich trh, čo býva každú stredu, a to len v deň trhový, nie
iný, keď vyložia a predávajú tovar, od platenia tridsiatku a mýta za
tovar, s tou výnimkou, že ak títo trhoví obchodníci a cudzí cez toto
mesto v deň trhu len prechádzajú, neoslobodzujeme ich od platenia
tridsiatku a mýta, ale chceme, aby boli povinní ich platiť. Aby však
toto naše novozaložené mesto bolo vystrojené a vyzdobené väčšími
výhodami potrebnými k obrane, z prehojnej kráľovskej milosti
dovoľujeme, aby títo naši mešťania a ich potomkovia dosiahli a
natrvalo užívali všetky tie slobody, výsady, milosti, zákonné práva
a výhody, ktoré už majú iné naše kráľovské mestá. Napokon
podotýkame, že spomenutí naši mešťania, ktorí tam už sú alebo k nim
pribudnú, sú povinní vykopať základy pre spomenuté hradby, napáliť
vápno, nalámať kameň potrebný pre dokončenie chystaného diela, ako
to nášmu veličenstvu sami dobrovoľne prisľúbili.
Túto listinu znovu vydáme ako privilégium, keď nám ju tíže
predložia. Dané v Trnave v oktáve sviatku blahoslaveného Michala
Archanjela roku Pána 1372.
|