Táto skvostná historická pamiatka nie je dnes prázdnou budovou čakajúcou na nové využitie. Naopak – jej vyťaženosť je dlhodobo slušná. Okrem vybraných mestských akcií sa tu každoročne konajú desiatky menších aj väčších podujatí z rôznych oblastí spoločenského života: prednášky, hudobné a divadelné predstavenia, kultúrne programy, oceňovania, školské podujatia či rôzne komunitné stretnutia. V minulosti tu prebehli dokonca aj významné medzinárodné stretnutia – napríklad spoločné rokovanie vlád Českej a Slovenskej republiky či odborné lekárske sympóziá. Reprezentatívny charakter teda tento priestor opakovane napĺňa.
Súhrnne ide približne o 100 000 € ročne, pričom priebežne si tento priestor pýta aj ďalšie jednorazové investície. Z tých nedávnych ide napríklad o rekonštrukčné práce či technické úpravy (kuchynská linka v bufete, elektroinštalácia a pod.), ktoré v poslednom období predstavovali ďalších približne 20 000 €.
Je dôležité si uvedomiť, že spravovanie mestského majetku je v prvom rade o zodpovednom hospodárení. Dom kultúry je nás všetkých, a preto s ním musíme nakladať transparentne, ekonomicky a najmä v súlade so schválenými zásadami o hospodárení s majetkom mesta. Mesto nemôže plošne poskytovať priestory bezodplatne alebo za symbolické nájomné bez jasných pravidiel – nebolo by to v súlade s legislatívou a už vonkoncom nie hospodárne ani spravodlivé.
Zároveň však platí, že podpora miestnych organizácií a spolkov je už mnoho rokov realitou, nie len prázdnym prísľubom. Primátorka mesta – rovnako ako jej predchodcovia – opakovane využíva svoju právomoc a pri jednorazových, najmä nekomerčných, podujatiach udeľuje výnimky, ktorými sa nájomné znižuje na symbolickú úroveň alebo tieto náklady hradí priamo mesto. Každé takéto podujatie sa posudzuje individuálne, zodpovedne a s ohľadom na jeho charakter.
Práve tento individuálny prístup umožňuje podporovať komunitný život a zároveň zachovať ekonomickú rovnováhu Domu kultúry ako prevádzky. Ak by sa symbolické nájomné nastavilo plošne pre všetkých bez rozdielu, výpadok príjmov by sa nevyhnutne prejavil aj v rozpočte mesta – teda v peniazoch nás všetkých.
V prípade, že by vznikla potreba systémového riešenia pre všetkých Skaličanov, jedným z možných prístupov by mohlo byť zvýhodnenie držiteľov Karty Skaličana – Enomky (teda obyvateľov s trvalým pobytom v meste). Mohlo by ísť napríklad o percentuálnu zľavu z nájomného, premietnutú do upravených zásad hospodárenia s majetkom mesta tak, aby celý model zostal v súlade so zákonom.
Dom kultúry je dnes živým srdcom mesta a takým ho chceme zachovať aj do budúcnosti. Našou úlohou je však zabezpečiť, aby ním zostal nielen v rovine pekných vízií, ale aj v rovine udržateľnej reality.